Mesto Vysoké Tatry práve finišuje práce na dvoch väčších projektoch, podporených dotáciou z dvoch programov MAS. Ide o rekonštrukciu Domu smútku v Novom Smokovci a rekonštrukciu chodníka v Tatranskej Lomnici.
Stopercentné financovanie
Na opravu lomnického chodníka využili Tatranci výzvu MAS v rámci podopatrenia 7.2 a na dom smútku zase podopatrenie 7.4. Obe výzvy mali pre samosprávu v týchto rozpočtovo ťažkých časoch jednu výhodu, spoluúčasť mesta nebola potrebná. Dotáciou tak mohli financovať celý projekt. Na rekonštrukciu chodníka mesto získalo 99 080 eur, na opravu domu smútku 96 128 eur.
Prečo?
Prečo sa mesto rozhodlo práve pre tieto dve investície? Okolnosti a súvislosti ozrejmuje primátor Vysokých Tatier Jozef Štefaňák: „Dom smútku v Novom Smokovci bol dlhší čas vo veľmi zlom technickom stave, čo okrem iného bolo aj predmetom kritiky domácich obyvateľov a návštevníkov Vysokých Tatier.“ Hrozil rozpad strechy a pretekanie dažďovej vody do budovy. Pre zlý technický stav bolo v dome smútku vyradené aj chladiace zariadenie pre uloženie telesných pozostatkov zosnulých.
Pre obete hôr
To vzhľadom na osobitosti tatranského cintorína malo tiež svoje následky. Kým v časti obcí Slovenska takéto chladiace zariadenie už ani nie je potrebné, zosnulých do domov smútku na smútočný obrad zvyknú prinášať pohrebné služby, ktoré disponujú svojimi zariadeniami. V Tatrách dom smútku slúži aj pre smrteľné obete hôr. „Náš dom je tak jeden z mála, ktorý tu nie je len pre domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov. Hoci si želáme, aby smrteľných úrazov na horách bolo čo najmenej, najlepšie nula, život ich žiaľ prináša,“ vysvetľuje primátor.
Po odstavení chladiaceho zariadenia si príbuzní niekedy od horskej služby preberali telesné pozostatky v nie celkom dôstojných podmienkach, napríklad na heliporte. Vďaka rekonštrukcii bude možné obnoviť niekdajšiu prax uloženia tiel telesných pozostatkov smrteľných obetí hôr v dome smútku, kým si ich nevyzdvihnú príbuzní.
Primátora teší, že pri tomto projekte nejde len o nápravu vyslovene technických nedostatkov. Smokovecký dom smútku dostáva zároveň pútavý estetický dizajn a podobu: „Architektúra krásne zapadá do okolitého prostredia,“ povedal primátor. Tej pomáha aj výhľad z miesta na Slavkovský štít.
Ďalšie investície
Aby Tatranci znásobili účinok tejto investície, financovali zo svojich zdrojov aj niektoré doplnkové práce. V okolí domu položia na ceste a chodníky nový asfalt, pribudnú toalety. Novinkou na cintoríne je aj nová vysokoobjemná nádrž na zachytávanie dažďovej vody, ktorú umiestnili do zeme. Niekdajšia vodovodná prípojka z jedného zo smokoveckých hotelov takisto po desaťročiach vypovedala služby, postaviť novú by bolo neefektívne. Tatranci tak vsadili zároveň na ekologické riešenie, na zavlažovanie rastlinnej výzdoby môžu ľudia využívať zachytenú vodu zo zrážok.
„Nový krásny chodník“
O nič menej zaujímavý nie je ani druhý projekt rekonštrukcie chodníka v Tatranskej Lomnici. Máme ohlasy od viacerých obyvateľov tejto tatranskej osady, ako sa stavbe tešia. Starý chodník bol už totiž plný hrboľov, vypuklín, človek aj rozmýšľal, či naň vstúpiť. Hrozili aj zakopnutia, pri väčšom „šťastí“ aj pády. Nový chodník naopak vyslovene pozýva, by ste naň vstúpili, dokonca je aj o niečo širší. Zmestia sa tam aj bežci, odporúčame realizovať aj príjemné rodinné pomalé prechádzky plné debát a relaxu, tentoraz s výhľadom na Lomnický štít.
Problém s vlastníctvom
Hoci mesto Vysoké Tatry má po rokoch opomínania opráv chodníkov viacero kandidátov, kam poslať asfaltové stroje a bagre, výber tejto investície ovplyvnilo znenie a podmienky našej výzvy. „Podmienkou bolo, aby komunikácia spájala obytnú časť obce s nejakou verejnou budovou. Tento chodník vedie zo sídliska, vrátane našich nájomných bytoviek, ku základnej škole,“ vysvetľuje primátor Štefaňák. Ďalšou podmienkou výzvy bolo vlastníctvo pozemku pod komunikáciou. To je práve okolnosť, ktorá Tatrancov všeobecne brzdí pri využívaní dotačných výziev na rekonštrukcie mestských komunikácií. Pri veľkej časti z nich totiž vlastnia len telesá vozovky, pozemky pod nimi patria niekomu inému, najčastejšie štátu v správe Správy Tatranského národného parku.
Primátor tento stav vníma pre mesto ako veľké obmedzenie, označuje to za nelogické. „Veď mnohé tieto cesty a chodníky existovali už dávno vtedy, keď ich terajší správcovia, či majitelia pozemkov pod nimi ešte právne ani neexistovali.“ Primátor preto verí, že vláda splní svoje sľuby a pozemky sa s jej pomocou presunú do vlastníctva mesta.
491 + 121
Dva úseky rekonštruovaného chodníka majú dĺžku 492 a 121 metrov. Chodník začína pri základnej škole, prechádza cez budovu „bývalého Espressa“ a končí v dolnej časti sídliska. Aj tu sa Tatranci odhodlali na jednu projektovo vyvolanú doplnkovú investíciu z vlastných zdrojov. Z vlastných peňazí opravili menší peší úsek, spájajúci nový chodník s cestou vedúcou ku sídliskovým garážam.
Patria k najaktívnejším
Mesto Vysoké Tatry popri Novej Lesnej, Liptovskej Tepličke a Mengusovciach patrí k najaktívnejším členom MAS Pro Tatry, ktorí najčastejšie žiadajú o nenávratné finančné príspevky pre svoje projekty z výziev MAS. Spomeňme napríklad rekonštruované autobusové zastávky v Tatranskej Kotline, cyklotrasu z Tatranských Zrubov do Nového Smokovca, či parkovisko pri drevenom kostole v Dolnom Smokovci.
Byť pripravený a rýchlo reagovať
Primátora Štefaňáka sa pýtame, čím to je, že vedia v takto relatívne vyššej frekvencii využívať možnosti a zdroje z MAS? Primátor hovorí o dobrom projektovom tíme na radnici. „Títo pracovníci mesta intenzívne komunikujú s občanmi, aj preto poznajú slabé miesta, ktoré volajú po zlepšení. Keď sa objaví nová výzva, vďaka týmto informáciám a zásobníku projektov vedia rýchlo reagovať a podať žiadosť.“
Nuž veríme, že táto spolupráca MAS Pro Tatry a Vysokých Tatier nie je posledná a budúce programovacie obdobie prinesie do mesta ďalšie užitočné investície.