Zúčastnili sme sa seminára o zadržiavaní vody v krajine. Ide o súbor aktivít s neuveriteľným potenciálom. Ak sa robia dobre, za relatívne malý peniaz profitujú ľudia, obce, štát, spoločnosť.
Prešovská anténa (Regionálna anténa Národnej siete rozvoja vidieka SR pre Prešovský kraj) organizuje v našej župe pravidelné semináre.
Tento raz vskutku trafila do čierneho s výberom veľmi užitočnej témy. Strávili sme deň zbieraním informácií a názorných ukážok, prečo a ako zadržiavať vodu v krajine.
Názorná ukážka na seminári, ako vyzerá rozdiel, keď sa voda v krajine zadržiava a ako prúdi dole rýchlejšie v poškodenom teréne.
Experti v odbore
Vysvetliť problematiku prišli do šarišského Zlatníka odborníci v problematike: Michal Kravčík (na titulnej snímke), Michal Gažovič a Pavol Šúty.
Kravčík sa vo svojom bloku venoval zadržiavaniu vody v agrárnej krajine. Gažovič sa na tému pozrel z hľadiska vplyvu na našu kvalitu života. Šúty predstavil základné zadržiavacie opatrenia v lesnom prostredí.
Manažér našej kancelárie MAS Pro Tatry Ladislav Sisák je profesiou krajinný ekológ. O to ľahšie a s väčším nadšením sa mu o zadržiavaní vody v krajine rozprávalo.
Prečo zadržiavať vodu v krajine?
Dôvodom sú záplavy z náhlych búrok, alebo dlhšie trvajúcich dažďov a následné veľké škody na majetku a zdraví, ktoré tieto fenomény počasia v našich obciach zanechávajú. V poslednom desaťročí sa objavujú s väčšou frekvenciou a intenzitou.
Efektívnejší a lacnejší spôsob
Teraz ide o to, ako tieto riziká eliminovať.
„Dnes už vieme, že stavba veľkých vodných nádrží nie je optimálne riešenie,“ hovorí Ladislav Sisák.
Rovnako to platí o regulácii tokov a ich brehov na dedinských potokoch a riečkach. „Takéto riešenia sú len posúvanie problému do susednej dediny. Úzkym umelým korytom skoncentrovaná voda naberie v danom momente väčšiu kinetickú energiu a o pár kilometrov ďalej udrie väčšou silou,“ spresňuje Sisák.
Rovnako skepticky vidí opatrenia typu vrecia s pieskom, či nákupy hasičskej techniky. Samozrejme, keď už príde povodeň a je zle, sú hasiči nevyhnutní. To je ale už len riešenie následkov. Podľa Sisáka je však oveľa efektívnejšie záplave predísť úplne, alebo významne ju eliminovať, čo sa týka objemu a intenzity.
Ako?
„Riešiť problém záplav dole v zastavanej časti obce, keď je už zaplavená, je drahé a náročné. Treba ísť vyššie, do poľnohospodárskej a lesnej krajiny, tam kde padne prvá kvapka dažďa. Už teraz,“ hovorí.
„Príčiny problému častejších záplav totiž spočívajú v zníženej schopnosti krajiny zachytávať vodu. Pretože pomerne veľké časti krajiny sú poškodené ľudskou činnosťou a nevhodným hospodárením,“ tvrdí Sisák.
K vysušeniu krajiny pritom dochádza najmä zlými rozhodnutiami človeka, či už tých súčasných, alebo z dávnej minulosti. „Kedysi sme podľa sovietskeho vzoru vysúšali rašeliniská a močiare, aby sme vytvorili rozľahlé poľnohospodárske makroštruktúry. Nuž, dnes vieme, že to sme robili veľkú chybu,“ uvádza jeden z príkladov.
Netreba ale zúfať. Vnímavý krajinný ekológ vie odhadnúť, koľko dané územie vie zadržať vody, o koľko by sa dala táto schopnosť zvýšiť a ako to dosiahnuť.
Nové biotopy pri poliach
A teraz prichádza azda ten najdôležitejší odkaz zo zlatníckeho seminára. Na dosiahnutie veľkých efektov nepotrebujeme miliardové investície. Často stačia opatrenia v desaťtisícoch eur.
V poľnohospodárskej krajine na zvýšenie prítomnosti vody a schopnosti zeme ju zadržať potrebujeme vytvárať nové lokálne mikro biotopy.
Ide o napríklad nevyužitú farmársku pôdu na okrajoch polí, medziach, chýbajúce brehové porasty a na nich rastúcu sprievodnú vegetáciu, ktoré farmár nikdy nevyužije. Rovnako je potrebné využiť prirodzenú geomorfológiu na vytváranie poldrov a hrádzok, ktoré v krajine dočasne vytvoria vodné plochy a tým spomalia návaly z prívalových dažďov.
Tieto opatrenia sa vykonávajú výlučne z prírodných materiálov, ako je drevo, kameň, zemina. Preto pri citlivom prevedení nepôsobia v krajine rušivo a nevytvárajú pohľadové poruchy.
Takto môžu vzniknúť sekundárne biotopy, ktoré vytvoria priaznivé podmienky pre viacero živočíšnych a rastlinných druhov. „Ani sa nenazdáte, a hneď sa k tým vodným plochám nasťahuje mnoho živého,“ hovorí s radostným úsmevom Sisák.
Mokrý prach nelieta
Tieto vodné ostrovčeky a oázy potom často zlákajú aj ľudí pri prechádzkach. Poskytnú im zdravšie prostredie. Niekedy sú veci veľmi jednoduché. „Tam, kde je voda, lepšie sa dýcha, mokrý prach totiž nelieta, alergici pociťujú úľavu,“ uvádza len jeden pozitívny príklad zo zvýšenia prítomnosti vody v krajine.
Musí sa systematicky, inak to nefunguje
Tu však Ladislav Sisák upozorňuje na jedno veľké ale. Opatrenia na zvýšenie retenčnej (vodozadržiavacej) schopnosti krajiny sa musia robiť systémovo. “Nestačí, že dve občianske združenia „tu“ urobia „niečo.“
Preto podľa neho na rad prichádzajú obce, ktoré spravujú svoje chotáre. Bez ohľadu na to, či sa dané pozemky nachádzajú v obecnom, súkromnom, alebo štátnom vlastníctve.
Marginalizované skupiny
Pri realizácii opatrení, teda sadení drevín, vytváraní vodozadržiavacích prvkov, ako sú jazierka a poldre, sa môže využiť pracovná sila ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí majú dlhodobo problém nájsť prácu. „Ich pomoc je potrebná nie len pri výstavbe týchto prvkov, ale aj pri ich neskoršej, nazvime to údržbe,“ dodal Sisák.
Kde sa tu nachádzajú „masky“?
Ako sa celá táto téma dotýka miestnych akčných skupín?
„Realizovať opatrenia na zvýšenie kapacity zadržiavať vodu veľmi potrebujeme a je to úplne jedno, či hovoríme o Tatrách, alebo Čiernej nad Tisou,“ vysvetľuje manažér MAS Pro Tatry Ladislav Sisák.
Schémy finančnej podpory na tieto opatrenia sa už pripravujú na úrovni ústredných orgánov, nie je vylúčené, že časť z nich budú manažovať aj MAS. „Veríme, nádejame sa, že výzvy s týmto obsahom bude vyhlasovať pre obce, alebo farmárov aj MAS Pro Tatry v blízkej budúcnosti. Je to veľmi reálna prognóza,“ dodal.
Zámer rozdeliť veľké polia medzami so stromami a kríkmi pri nástupe do funkcie ohlásil aj minister pôdohospodárstva Ján Mičovský. Pozorovatelia označujú tento jeho zámer za prioritu. Azda sa niečo v našej krajine predsa len zmení.
FOTO: Archív Ladislava Sisáka