Je reálne, aby zvyk chodiť do práce a za službami namiesto auta na bicykli naberal postupne masovejšie rozmery aj na území našej „masky“?
Spišiak Michal Gorel, ktorý už 16 rokov pracuje vo Viedni, hovorí, že áno. Aspoň jeden víkend v mesiaci zavíta domov pod Tatry. Sleduje trendy aj tu u nás a porovnáva.
Nedávny príspevok z dánskej Kodane o tamojšej cyklistickej kultúre, ako inšpirácie pre rozvoj cyklistickej infraštruktúry pod Tatrami, vyvolal u návštevníkov nášho webu veľký ohlas. Preto sme sa pozreli ešte do jedného cyklisticky vyspelého mesta, ktoré je k nám kultúrne ešte o čosi bližšie.
Pohľad do Viedne
Robíme tak očami Slováka Michala, ktorý tamojšiu situáciu veľmi dobre pozná. „Nemať, alebo nepoužívať auto je úplne bežné. Jednak pre hustú sieť verejnej dopravy, ale i cyklotrás, ktoré vidíte na každom kroku,“ začína opisovať život Viedenčanov.
Viedeň poskytuje až 1 300 kilometrov cyklochodníkov. Časť z nich nájdete v najpreplnenejších častiach mesta, iné v parkoch v okolí centra.
Motivujú prvou hodinou zadarmo
Známy je i verejný systém prenájmov bicyklov Citybike Vienna. Ten motivuje ľudí používať dvojkolesové vozidlo na krátke vzdialenosti. Prvá hodina je úplne zadarmo, za druhú doplatíte euro, za tretiu dve eurá. Potom sa poplatok rapídne zvyšuje. Po štvrtej hodine od vyzdvihnutia bicykla stojí 4 eurá.
Číselný údaj, ktorý pri tomto systéme vyráža dych, je 120 staníc, kde si bicykel možno vyzdvihnúť, alebo odovzdať.
Inšpirácia pre nás
Ak manažér našej Pro Tatry Ladislav Sisák nedávno hovoril o vízii pospájať našich 15 obcí a miest informačnými bodmi s možnosťou prenájmu ebikov, tento model prvej hodiny zadarmo stojí tiež za zváženie. Samozrejme, upravený o prípadné miestne dlhšie intervaly, vzhľadom na vzdialenosti a prevýšenie terénu.
Tu sa dostávame k druhej téme, ktorá nás pri rozhovore a porovnávaní situácie pod Tatrami a vo Viedni zaujímala. Je možné takto ľahko importovať záujem ľudí o bicykel?
Áno, zmeny prídu
Michal Gorel hovorí, že proces sa urýchli aj s výmenou generácií, ale nielen. „Áno, u nás pod Tatrami je možné, aby ľudia, hoci to nie je až takou hlbokou tradíciou, začali viac využívať bicykel, nielen pre šport, ale aj ako náhradu auta, či MHD. Veď sa to už aj deje a práve budovanie novej cykloinfraštruktúry tento proces môže veľmi urýchliť,“ tvrdí.
Ak niekde začnú bicyklovať dvaja, či štyria ľudia, inšpirujú ostatných. Chuť bicyklovať sa vie šíriť ako zimný vírus. Michalove deti chodia do školy zásadne na bicykli, do obchodov a na úrady rovnako manželka. Hoci pre potrebu druhého auta v Michalovej rodine nie je žiadna pochybnosť, Gorelovci ostali iba pri jednom a miesto neho si kúpili všetci bicykle.
Ebiky ako katalyzátor zmien
Inšpirovaný životom vo Viedni Michal dáva členom Pro Tatry ešte jeden tip, ako počet cyklistov v regióne zvyšovať. „Vidím to na vlastné oči. V mnohom pomôžu ebiky. Hlavne starší ľudia, ktorým by kondícia nedovolila používať bežný bicykel na dlhšie vzdialenosti, si vďaka etechnológii k nemu nájdu cestu,“ dodal.
